Potrebovali sme stôl do kuchyne, ktorá je srdcom každého domu. Chceli sme niečo jednoduché, originálne a funkčné, čo sa hodí do nášho moderného interiéru.
Veľký drevený stôl bol v našej rodine vždy centrom diania. Kamarátka mala v kuchyni podobný starý stôl so šikmými nohami, mal však príliš lesklý povrch. Podobný stôl so šikmými nohami vyrobil aj priateľov brat, ten bol ale príliš tmavý s množstvom komplikovaných detailov.
Tento stôl ma oslovil práve svojimi strohými líniami a tvarom – pôsobí klasicky a zároveň moderne. Zaujala ma kombinácia materiálov – dreva a kovu. Drevený povrch stola mi pripomína patchwork, mozaiku zošitých kúskov látok. Krásne ho dopĺňajú elegantné svetlosivé kovové nohy. Sivá farba je moja najobľúbenejšia.
Za tento stôl sa zmestí celá moja najbližšia rodina a priatelia.
Prvý kúsok sme vyhrali v tombole, ten stolík nás hneď zaujal.
Je to pekná robota, niečo úplne iné, nie je to obyčajné – postupne sme teda začali meniť naše zariadenie a dopĺňame ďalšie výrobky z tejto dizajnovej línie.
Je vidieť, že tento nábytok robí detailista.
Má vizuálnu hodnotu, jednoduché a vkusné tvary, čisté línie, nič prečačkané.
Páčia sa nám použité materiály – industriálne prevedenie sa hodí k tehle, ktorú tu máme použitú.
(Mário) Kedysi som uprednostňoval orech, všetko tmavé, ale dub sa sem hodí lepšie – má prirodzený teplý odtieň, ktorý presvetlí miestnosť.
(Jana) Oceňujem tmelenie špár načierno, kresba je zvýraznená a je cítiť, že je to skutočné drevo, krásne to ladí s čiernym kovom.
U nás to začalo konferenčným stolíkom do obývačky. Hľadali sme dlhšie moderný jednoduchý dizajn, ktorý by ladil so zvyškom nábytku. Máme radi handmade, je to originálne a kvalitné, takpovediac už na doživotie.
(Lenka) Tiež sa mi páči, ako je to vymyslené, že je tam skrytý ešte jeden stolík.
(Miro) No a potom nás chytilo si niečo dopestovať. Záhradu máme len okrasnú, ale minulý rok náš syn vopchal zemiak do Lenkinho kvetináča. Ten tak vyklíčil, že som ho presadil do zeme namiesto starej tuje. Začali sme rozmýšľať nad vyvýšeným záhonom, nech si môžu decká niečo pestovať a odtrhnúť úrodu priamo doma.
Chceli sme však, aby to nejako vyzeralo – predsa len, je to tiež ako kus nábytku.
Bez rozmýšľania sme sa obrátili tam, kde máme dobrú skúsenosť. Ostatné záhony, čo sme videli, boli totiž len pozliepané laty. Toto má úroveň.
Začiatky boli, ako to často býva, skromné – u mňa doma v malej dielni v pivnici.
Keď to časom nestačilo, na mieste starej šopy som svojpomocne postavil samostatnú stolársku dielňu. Tam už bolo miesto na poriadne mašiny, staré dobré nezničiteľné stroje. Vyradili ich alebo online predávali za symbolické peniaze, ja som sa ich ujal, zreparoval a dodnes slúžia.
Samozrejme, to bolo fajn na hobby účely alebo sem-tam niečo vyrobiť kamarátom a známym. Profesionálna výroba si už vyžaduje modernejšie stroje, väčší priestor s lepšími manipulačnými možnosťami, plánovaním logistiky. Sklad materiálu, stolárska dielňa, zvarovňa, lakovňa, expedičný sklad, kancelária a zázemie – v takomto prostredí teraz operujeme.
Aj tu už to začína byť trocha malé. Máme plány na expanziu do nových priestorov, ale to je, samozrejme, vec budúcnosti. Verím, že o pár rokov si tu o tom budete čítať ďalšiu novú kapitolu.